Matej Bel - slovenský polyhistor

 

 

Patril medzi najväčších uhorských učencov 18. storočia, bol členom mnohých vedeckých európskych spoločností a nazývali ho „veľkou ozdobou Uhorska“. Narodil sa 24. marca 1684 v Očovej pri Zvolene v rodine poddaného sedliaka. Základné školy vychodil v Lučenci, v Kalinove, evanjelické lýceum v Banskej Bystrici a gymnázium v Bratislave, vysokoškolské štúdium absolvoval na nemeckej univerzite v Halle, kde popri teológii študoval aj dejiny, jazyky a prírodné vedy. Po návrate zo štúdií bol evanielickým farárom v Banskej Bystrici a prorektorom lýcea. Po potlačení Rákócziho povstania, s ktorým sympatizoval, odsúdili ho na smrť, ale nakoniec omilostili. Roku 1714 nastúpil na miesto rektora na evanielickom lýceu v Bratislave, kde sa stal neskôr aj farárom. A práve v období  brytislavského pôsobenia vrcholí jeho vedecká činnnosť. Podrobný plán vlastivedného výskumu Uhorska opísal v latinskom diele Hungariae antiquae et novae Prodromus (Posol starého a nového Uhorska), ale vrchol jeho vedeckého výskumu predstavovalo vlastivedné dielo Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historicko-zemepisné znalosti o novom Uhorsku), v ktorého štyroch zväzkoch na vysokej odbornej úrovni zhrnul poznatky o Uhorsku. Napísal ho z poverenia samotného cisára Karola VI. Bol autorom ďalších základných diel, napríklad o uhorskom poľnohospodárstve Tractatus de re rustica Hungarorum (Rozprava o uhorskom poľnohospodárstve), v ktorom sú zaujímavé a cenné údaje aj o živote nášho ľudu, a tiež autorom stručného prehľadu zemepisu Uhorska. Hoci bol Bel uhorským vlastencom, nezakrýval svoj slovenský pôvod a uvedomenie. Vo svojich dielach zdôrazňoval starobylý pôvod Slovákov, bránil ich rovnoprávne postavenie a obdivoval ich zdatnosť a jazyk. Preto boli vzdelaní Slováci právom hrdí na tohto polyhistora, na jeho členstvo v učených spoločnostiach a akadémiách (Londýn, Jena, Berlín, Olomouc) i na povýšenie do šľachtického stavu a na zlatú medailu, ktorou ho vyznamenal pápež Klement XII. Matej Bel zomrel 25. augusta 1749na mŕtvicu, keď sa vracal z nemeckého Altenburgu do svojej Bratislavy.

 

 

portrét Mateja Bela

Svätý Jur pri Bratislave vyobrazený v jeho diele

Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historicko-zemepisné znalosti o novom Uhorsku)