Tajchy

 

Z technickej osvietenosti a odvahy priehradárskych majstrov vznikol v polovici 18. storočia v Banskej Štiavnici a jej okolí dômyselný vodohospodársky systém skladajúci sa z umelo vybudovaných vodných nádrží (tajchov) a zberných jarkov, ktoré v mnohom predstihli vtedajšiu úroveň vodného staviteľstva vo svete. Ich význam bol nielen v technickom zvládnutí vodného diela, ale predovšetkým vo vodohospodárskom riešení, založenom na veľmi efektívnom využívaní skromných miestnych zdrojov vody vody na energetické účely pre potreby baníctva. Základom tejto vodohospodárskej sústavy bolo vzájomné prepojenie vodných nádrží jarkami a štôlňami a zachytávanie zrážkových vôd na okolitých svahoch s ich gravitačným privádzaním do nádrží. Z toho hľadiska ide o najdokonalejšiu banskú vodohospodársku sústavu 18. storočia vo svete, pretože žiadny iný banský vodohospodársky systém neakumuloval také množstvo zrážkovej vody ako, ako práve banskoštiavnicky.

 

Do konca 19. storočia bolo v Banskej Štiavnici a okolí takto postavených asi 60 nádrží, z ktorých sa do súčasnosti zachovalo 23. Všetky tieto vodohospodárske diela boli postavené podľa jednoduchých ale dômyselných technických plánov a výkresov, ktoré popri svojom jedinečnom technickom obsahu majú i významnú výtvarnú hodnotu. Tieto vzácne historické dokumenty uchováva Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici. Celá archívna zbierka historických plánov bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.